Cez polia, lesy a rieku...
Hanka mala necelé štyri roky, keď stratila svojho najlepšieho kamaráta.
Volal sa Hugo a bol to hroch.
(Hugo bol jednou z mojich prvých autorských hračiek. A bola to láska na prvý pohľad. Hanka mala len niekoľko mesiacov, keď sa spoznali.)
Bolo to presne to škôlkárske obdobie, keď bolo takmer nemožné zapísať dieťa do miestnej materskej školy. Naveľa sme našli maličkú maďarskú škôlku v neďalekej dedinke, ktorá mala jednu triedu s ôsmimi deťmi a vyučovaním len do obeda.
A keď píšem "neďalekú", nemyslím to doslovne. Hoci bola vzdialená len 3km, dostať sa tam bolo celkom dobrodružstvo. Autom? Nula bodov.
Cez polia a lesy, mostíkom (volali sme ju lavička) cez Malý Dunaj a dedinkou do škôlky. Bicyklom, cyklovozíkom, traktorom, občas na babete aj pešo. V zime a v daždi nijako. Neraz som sa ráno otočila - cez rozbahnené poľné cesty to nešlo. Mnohokrát sme sa vysypali nikede do kaluže, do járku, do žihľavy...
Bolo to krásne obdobie, keď som si cestou späť nahlas vyspevovala, lebo ma (našťastie) nikto nepočul, keď nás naháňala miestna svorka nie práve priateľských dunčov, keď nás miestni zdravili, lebo už sme neboli cudzí...
Cez lavičku sme väčšinou šli po svojich a cestou sme obdivovali naplavené drevo, lekná, vážky, volavky a všetky tie magické tvory a stvory obývajúce to miesto. Jáj, koľko klobúčikov a šiltoviek nám Dunaj odniesol. A Huga.
Lekná a Motýle
Huga vzala voda. Stalo sa. Drobné rúčky mojej dcérky zaujali lekná a motýle, Hugo využil príležitosť a skočil do Dunaja.
Naozaj hrozný momemt, vidieť svoje dieťa zdrvené stratou priateľa. Nedala sa utíšiť. To sú presne tie chvíle, keď zvažujete, že za tým Hugom do tej rieky skočíte. Jej to dávalo zmysel, tak isto by som skočila za svojím psom či dieťaťom...
V škôlke sme Hanku utíšili, zabavili a obklopili plyšákmi. Na chvíľku bolo dobre. A ja som išla domov vymýšľať bojový plán.
List z Afriky
Ráno prišiel list. Z Afriky. Adresovaný Hanke.
Hugo píše, že je v poriadku, je mu ľúto, že odišiel bez rozlúčenia, ale veľmi mu chýbali jeho kamaráti doma v Afrike a tak ich išiel navštíviť. Že sa určite vráti, nech za ním nesmúti. Že ju pozdravuje a ľúbi. Tvoj verný kamarát Hugo.
Hanka sa rozjasnila a celý deň štebotala o Afrike, Hugovi, jeho kamarátoch, krokodíloch a opiciach. (Vtedy sme čítali Doktor Jajbolíto)
Ten list som jej musela prečítať hádam stokrát.
Večer išli všetci spať a ja som ťahala nočnú.
A ráno čakalo Hanku veľké prekvapenie - Hugo sa vrátil.
Ich prepojenie bolo ešte silnejšie. Celé dni som počúvala Hugove príbehy z Afriky prerozprávané tenkým dievčenským hláskom šťastného dieťaťa.
Ak si myslíte, že tu sa príbeh končí, počkajte ešte chvíľu...
Cesta späť
Uplynulo niekoľko rokov, kým sme sa k lavičke vrátili. V lesíku, na brehu Dunaja sme si spravili rodinnú opekačku, dobre nám bolo.
Po chvíli príde Hanka za mnou, teraz už 8-9 ročná slečna a chce vedieť, ako to naozaj s Hugom bolo. S jej Hugom, stále rovnako milovaným kamarátom.
-Naozaj to chceš vedieť?
-Áno.
Hugo je len jeden
A ja jej to poviem. Celý príbeh. Ona plače a smúti za strateným priateľom.
Doma preberie všetky fotky, obklopí sa tými, na ktorých je "starý" Hugo, znovu a znovu číta jeho list a plače. Teraz skutočne trúchli a dáva zbohom svojmu stratenému kamarátovi.
Svojho "nového" Huga miluje a nedala by ho za nič na svete. Nič to ale nemení na tom, že cítila obrovskú stratu.
Spojenie
A mne to celé došlo.
Netvorím len hračky, pekných originálnych plyšákov, ktorí sa deťom páčia.
Z mojich rúk vychádzajú priatelia, kamaráti, parťáci, skutočné bytosti s dušou a charakterom.
Stvorenia, s ktorými si deti vytvoria vzťah.
Parťáci, ktorých berú na svoje huncútske dobrodružstvá.
Kamaráti, ktorí im pomáhajú pokojne zaspať, keď spod postele vyliezajú bubáci.
Dôverníci, ktorým sa posťažujú, keď cítia krivdu, keď ich rodičia nechápu...
Nie všetky deti sú "na plyšákov".
Ale každé jedno dieťa potrebuje cítiť blízkosť, dôveru a bezpečie.
Ostaňme v spojení.
Ďakujem, že ste si prečítali príbeh priateľstva môjho dievčatka a jej hrocha.
Zaujal vás Hugov príbeh a chcete sa dozvedieť viac?
Prihláste sa do môjho newslettera a ja vás nebudem spamovať!
Raz mesačne vám pošlem zaujímavý článok o tom, kto som, čo robím a kam smerujem.
Ale najmä o moji dobrodružstvách...
Comments